Konopa, konopa …
túto pieseň a ďalšie, zaspievali dňa 27. júla 2016 o 15,00 hod. sólistky speváčky FS Vepor Stanislava a Lucia Zvarové, na otvorení výstavy:
Konope, konope, zelené konope…
Spracovanie rastlinných vlákien v minulosti
Miesto: Gemersko – malohontské múzeum v Rimavskej Sobote
Termín: 27. 7. 2016 – 28. 10. 2016
Výstava prostredníctvom pradiarenského, tkáčskeho a iného náradia doplneného fotografickým materiálom predstaví proces spracovania rastlinných vláken, výrobu priadze, či tvorbu a úpravu samotného plátna v regióne Gemer – Malohont.
Spracovanie rastlinných vláken všeobecne patrí medzi základné druhy ľudovej výroby. Dominantným materiálom bol ľan a konope, ktoré patria k najstarším technickým plodinám na Slovensku. Obidve sú priadne a olejodarné rastliny – využívalo sa jednak vlákno na pradenie a tkanie plátna, jednak semeno, z ktorého sa tlačil olej používaný najmä pri príprave pôstnych jedál. V období feudalizmu sa tieto rastliny pestovali na veľkostatkoch, ale aj na hospodárskych usadlostiach poddaných. Ako vyplýva z archívnych dokumentov a literatúry, v danom období sa pravdepodobne pestovalo viac konope ako ľan. Dokladom toho je množstvo chotárnych názvov i z oblasti Gemera – Malohontu: Konopnice (Kokava nad Rimavicou, Betliar, Gočovo), Konopná zem (Rudná), Konopiská (Muránska Zdychava, Henckovce), Konopiščia (Kameňany)…
V Gemeri – Malohonte sa pestovalo konope i ľan, no vo všeobecnosti platí, že konope je náročnejšie na klimatické podmienky a pôdu. Ľan v južných okresoch Gemera – Malohontu siali už v apríli, kým napríklad v Rejdovej a Dobšinej len začiatkom júna. Konope siali v polovici mája, zvyčajne na Žofiu (15. 5.), no i neskôr.
Rastliny sa po vytrhaní, močení a sušení lámali na trlici, aby sa odstránili zvyšky stonky. Vlákna, ktoré zostali, sa česali na česákoch a následne priadli. Priadza sa upevnila na praslicu, pričom sa priadlo väčšinou na vretená, neskôr na kolovrátok. Upradené nite sa zmotávali na motovidlo do pradien, pradená sa prali a vyvárali. Po nasnovaní nití na snovadle sa vytvorila osnova, ktorá sa navinula na krosná. Tkalo sa pomocou člnka s niťou namotanou na cievke – člnok sa prehodil medzi niťami osnovy, na čo sa buchnutím brda útková niť prirazila k natkanej časti. Utkané plátno sa používalo na zhotovovanie obradového, bytového a úžitkového textilu, či odevov. Z menej kvalitného plátna sa šili vrecia, plahotky na nosenie sena, prípadne vozové plachty –poňvi.
Mgr. Ľudmila Pulišová
