„Bytia nášho korene v tvrdú zem sú vrastené. Víchrica ich nevyvráti, nevypáli leta úpek- bytia nášho korene“ – slová Štefan Krčméryho boli mottom spomienkového stretnutia, ktoré sa uskutočnilo v sobotu 6. mája 2017 v obci Kráľ. Stretnutie v rámci projektu „Návraty ku koreňom“ zorganizoval Miestny odbor Matice slovenskej v Králi a dcérocirkev ECAV Kráľ-Abovce pri príležitosti 70. výročia návratu Novoklenovčanov do vlasti otcov – na Slovensko.
Stretnutie začalo službami Božími v evanjelickom kostole v Králi. Účastníkov spomienkovej slávnosti privítal Michal Hruška, predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Králi a presbyter dcérocirkvi ECAV Kráľ-Abovce. Na evanjelických službách Božích liturgovali generálny duchovný Ekumenickej pastoračnej služby Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky plk. Marian Bodolló, farár CZ Banská Bystrica-Radvaň Michal Zajden, farár CZ Lučenec Ľudovít Hroboň a domáci farár CZ Tornaľa Marcel Ištván. Zvesťou slova Božieho poslúžil senior Košického seniorátu Ján Hruška, sám Novoklenovčan, ktorý vo svojej kázni položil prítomným bratom a sestrám otázku: „Viete, prečo sme tu dnes ? Chceme ďakovať Bohu za jeho milosť až doposiaľ, ale aj prosiť Boha o jeho pomoc do ďalších rokov života. Aby aj tí, ktorí už nemali tú česť poznať pôvodných Novoklenovčanov vedeli, z akého sú rodu, kde sú ich korene, a najmä, aby vedeli, že nádej v Boha nie je zbytočnosť, ale sprevádza človeka celým životom. Že viera v Boha nie je dôvodom na úsmev, ale je hybnou silou v našom konaní. Aby vedeli, že príslušnosť k cirkvi je poklad, ktorý iba raz stratíme a viac nemusíme nájsť. Aby vedeli, že Boh je živý, mocný a koná. Neustále koná spasenie svojho ľudu. Konal ho pri prvých kolonistoch, konal ho pri Novoklenovčanoch, ale koná ho aj dnes pri nás všetkých a za to mu patrí úprimná vďaka a večná sláva.“ Vystúpil aj domáci spevokol pod taktovkou sestry kantorky Zuzany Turisovej s piesňou Martina Luthera „Zachovaj nás v svojom slove“. Po skončení služieb Božích bola odhalená pamätná tabuľa Tomášovi Kováčovi, učiteľovi a správcovi školy v Novom Klenovci v rokoch 1928-1947, ktorý bol osnovateľom návratu Novoklenovčanov z Podkarpatskej Rusi na Slovensko. Tabuľu odhalila dcéra Mária Kováčová, dnes žijúca v Dolnom Kubíne. Cca 250 účastníkov sa zastavilo aj pri pamätníku Novoklenovčanov v areáli evanjelického kostola, aby si položením kytice kvetov pripomenuli všetkých predkov, ktorých prach spočíva na cintoríne v Novom Klenovci. Za miestnu samosprávu k pamätníku veniec položili František Béreš, starosta obce Kráľ a Irena Hanobiková, starostka obce Abovce.
Čas do popoludňajšieho programu mohli účastníci slávnosti vyplniť prehliadkou pamätnej izby v Zborovom dome ECAV v Králi. Boli tu vystavené miniatúry pracovného náradia a odevy, ktoré nosili muži a ženy v Novom Klenovci v prvej polovici 20. storočia. Autorka výstavy Pavlína Hrušková z Kráľa všetkým záujemcom o prehliadku podala k inštalovaným odevom i náradiu podrobný výklad.
V kultúrnom dome prebiehal popoludňajší program, ktorý otvorila folklórna skupina ŠAJAVA zvykoslovím spojeným s novoklenovskou svadbou. Prítomným Novoklenovčanom sa prihovorila aj Mgr. Zlata Kaštanová, starostka obce Klenovec. Ďalší pozdrav z Klenovca odovzdala Stanka Zvarová, vedúca folklórneho súboru VEPOR, ktorá spolu s členmi súboru pozdravila svojich rodákov nielen slovom hovoreným, ale aj tancom, spevom, hudbou. Členovia oboch folklórnych zoskupení v závere spoločne zaspievali piesne „Na Ukrajine ja rodilas“ a „Čremoš, Skorušina“. Úplne na záver zaspievali Klenovskú hymnu
Večer tohto krásneho stretnutia pokračoval besedou a vzájomnými rozhovormi rodákov, spomínaním pamätníkov i spevom novoklenovských piesní v Zborovom dome ECAV v Králi, kde organizátori podujatia pripravili pre účastníkov stretnutia aj večeru a ďalšie občerstvenie. Stretnutie rodákov vyvrcholilo tanečnou zábavou v kultúrnom dome v Králi za hudobnej produkcie skupiny IMPULZ z Vyšnej Slanej.
Projekt „Návraty ku koreňom“ bol zrealizovaný s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a s finančnou podporou Matice slovenskej.
Niekoľko faktov z histórie:
V roku 1827 prišli do kraja okolo Mukačeva prví kolonisti z Klenovca na Gemeri. Prišli na panstvo grófa Schönborna, ktorý tu vlastnil mnoho lesov, ladom ležiacej zeme i hámre. Postupne prišli ďalší. Vyklčovali lesy, postavili drevenú dedinu, pálili drevené uhlie, furmanili, roľníčili. Aby si viac priblížili domov, ktorý opustili s predstavou lepšieho života, postavenú dedinu nazvali Nový Klenovec a všetko okolo nej (hory, lúky, potoky, rieku, kopce) pomenovali tak ako v starom Klenovci. Len vzájomná súdržnosť a svornosť spôsobili, že si udržali vieru otcov, silné národné povedomie, svoju reč, zvyky, piesne, ktoré sa spievajú ešte aj dnes. Po 20 rokoch sa dedina stala usporiadanou obcou. Už v roku 1832 Novoklenovčania vytvorili evanjelický cirkevný zbor, roku 1833 postavili faru a školu a začali stavať drevený chrám Boží (1836). Po mnohých nešťastiach a pôsobení nevyspytateľnej prírody si s Božou pomocou postavili kamenný kostol v rokoch 1895-1896. Cirkevný zbor v Novom Klenovci bol v časoch Československej republiky najvýchodnejšie položeným evanjelickým cirkevným zborom. Posledné evanjelické služby Božie v kostole v Novom Klenovci sa konali 29. apríla 1947, kedy sa Novoklenovčania lúčili so svojím rodným krajom. Po 120-tych rokoch prežitých v inonárodnom prostredí sa rozhodli vrátiť domov na Slovensko. V dňoch 1.-2.mája 1947 sa takmer celá obec presťahovala na späť na Slovensko (841 osôb, 171 rodín). Na základe rozhodnutia presídľovacieho úradu sa väčšina Novoklenovčanov usídlila v obciach Kráľ, Abovce, Chanava, Číž, Lenka, Valice, Skerešovo, Rumince, Chrámec, Figa, kde im Povereníctvo poľnohospodárstva pridelilo pôvodu – konfiškáty po veľkostatkároch a stavebné miesta na výstavbu domov. Ostatní sa roztratili po celom Slovensku, ba aj na Moravu a do Čiech. Novoklenovčania v obci Kráľ vystavali evanjelický a.v. kostol slúžiaci všetkým, ktorí prídu do tohto kúta Slovensko z ktorejkoľvek sveta strany.
Ing. Zuzana Hrušková
členka MO MS v Králi
