VIANOCE V KLENOVCI

Ako prežívali Štedrý deň Klenovčania v minulosti.

Počas svojich výskumov v našej obci, som vďaka našim občanom získala vzácne informácie ako prežívali naši predkovia vianočné sviatky a keďže sa už mnohé vytratilo zo života súčasných rodín chcem sa s nimi podeliť a spolu s vami zaspomínať na čaro Vianoc našich predkov.

Folklórny súbor Vepor

Na Štedrý deň skoro ráno chodili vinšovať muži, väčšinou susedovci sebe navzájom, aby ich rodiny nenavštívila prvá žena, lebo by to bolo nešťastím pre celú rodinu. V tento deň sa z domu nič nepožičiavalo a požičané sa muselo vrátiť ešte do tohto dňa, lebo inak by boli po celý rok dlžní alebo by si šťastie požičali.

Dobytok a hydinu chránili pred zlými silami a ako ochranný prostriedok používali cesnak. Dávali ho vtlačený do chleba a to dali do krmu dobytku a hydine. Tiež urobili kríže na dvere stajne i domu. Pri chovaní a čistení dobytka boli ticho, aby im nezariekli. V tento deň ľudia sledovali počasie, lebo také malo byť aj v nastávajúcom roku: tmavé nebo veštilo plné stodoly a dobrú úrodu jabĺk, veľké množstvo hviezd predpovedalo veľa hydiny a kvalitnú trávu.

Na obed Klenovčania jedli kyslú hríbovú polievku „gríbe“. Vianočný stromček sa vyskytoval pred 1. sv. vojnou, ktorý pred večerou doniesol do izby člen rodiny, prezlečený za Ježiška. Stromček zavesili na strop, na drevenú hradu. Pred večerou u evanjelických rodinách boli evanjelické služby božie, z ktorých sa ponáhľali domov, lebo kto sa ako ponáhľal, tak sa potom na jar ponáhľal do polí. Svetlo mohli večer zapáliť, až keď sa rozžiarila prvá hviezda. Tam kde mali v dome dievča a knôt lampy sa otočil na ňu, mala sa do roka vydať. Dievčatá v tichosti pred večerou vybehli vyniesť smeti a na ktorej strane pes zabrechal na tú stranu sa mala vydať.

Štedrovečerný stôl musela gazdiná tak pripraviť, aby už od stola nevstávala, lebo by jej kvočky nechceli sedieť na hniezde. Na štedrovečerný stôl pod obrus vždy položili peniaz, ktorý tam ostal až do Nového roka, aby im nikdy peniaze nechýbali. Na stole boli položené obilniny na znak plodnosti a hojnosti. Koláč, zakrútený do „váľaniśky“ aby v budúcom roku nehladovali. Okolo nôh stola dávali reťaz, na znak toho, aby rodina držala pokope. Na stôl vždy pripravili jednu lyžicu, tanier, pohár viac, ako spomienka na zosnulých alebo pre pocestných. Keď bolo všetko prichystané, zasadla rodina za štedrovečerný stôl. Na začiatku najstarší člen rodiny mužského pohlavia povedal modlitbu, poďakoval sa za to že si všetci spoločne mohli sadnúť ku štedrej večeri. Ako prípitok bolo hriatô. Na začiatok jedli údené rebrá a varenú klobásku. Za tým sa jedli opekance bryndzové alebo makové. Jedli ich zo spoločnej misky, aby držali pokope. Omrvinky zo stola odkladali na úžitok. Počas sviatkov sa nezametalo a po sviatkoch sa tieto omrvinky rozsiali po stromoch , aby lepšie rodili.

Večer chodili rómski muzikanti vyhrávať a vinšovať popod okná. O polnoci chodili mladí spievať na zvonicu nábožné piesne. Neskôr tento zvyk udržiavali veriaci Bratskej jednoty Baptistov, ktorý hneď po skončení evanjelických služieb Božích spievali zo Zvonice. Mladí členovia folklórneho súboru Vepor si zaužívali zvyk, ktorý trval asi do roku 2005, že po štedrej večeri o 21:00 hodine chodili po Klenovci a spievali vianočné koledy. Navštívili hlavne rodiny bývalých tanečníkov, starostu a evanjelickú faru.

V niektorých rodinách si tieto zvyky uchovávajú dodnes, čo prináša príjemnú a neopakovateľnú atmosféru aj v dnešnej uponáhľanej dobe. Na záver Vám prikladám vinš z výskumu v našej obci z roku 1998:

„ Pamiatka preradostného dňa si priblížila,

keď v Betleheme svätej zemi,

Pán Boh dal svojho syna.

Radujte sa ó kresťania, chváľte Hospodina,

nech v tomto dome Ježiš zavíta a v ňom požehnanie Božie prekvitá.

Pri zdraví a pokoji, nech vás Boh zdržuje a slávnosť vianočnú,

nech vám mnohokrát dopraje, Amen.“

 

 Stanislava Zvarová